DOI: 10.4149/SH_2022_4_1

Griegova melodráma Bergliot (1871) je zhudobnením rovnomennej básne Bjørnstjerneho Bjørnsona. Jej námetom je skutočný príbeh z roku 1050. Bergliot, ústredná postava drámy, manželka mocného šľachtica a vojvodu, prišla zákernou vraždou o manžela i syna. Bjørnson v texte básne použil mnohé archaizmy a snažil sa napodobniť štýl nórskych ság. Griegova hudba skvelo korešponduje s drsnou zvukovosťou básne. Skladateľ ju ešte umocňuje na základe využitia hudobno-rétorických prostriedkov tradície Musica poetica, s ktorou sa oboznámil počas svoji štúdií na konzervatóriu v Lipsku (1858 – 1862). Grieg mal vyhranené nároky na interpretáciu diela. Interpretácia melodrámy recitátorom sa v súčasnosti odlišuje od historických interpretácií: na rozdiel od niekdajšieho ideálu hereckej interpretácie inklinuje skôr k dramatickému realizmu a civilizmu a smeruje od využitia vonkajších prostriedkov k čoraz hlbšej psychologickej analýze a k vecnosti hereckého prejavu v zmysle prirodzenosti a pravdivosti.

Kľúčové slová
Edvard Grieg; Bergliot; melodráma; interpretácia

DOI: 10.4149/SH_2022_4_2

Následující stať popisuje snahu jejích autorů podnítit tvorbu koncertních melodramů od německých hudebních skladatelů na české texty. Tato snaha se stala předmětem projektu „Čeští skladatelé zhudebňují texty německé a němečtí skladatelé zhudebňují texty české“. Autoři si jsou vědomi historických souvislostí, které zapříčiňují minimální existenci německých melodramů na české texty a naznačují svým aktuálním projektem cestu, jak tento stav změnit. Tato cesta byla vždy provázena ochotou české i německé strany komunikovat o společných kulturních záměrech, a tak výsledek projektu je pozitivní. Následující text pak přináší též jeho vědeckou reflexi. Mezi autory jsou zde uvedena jména Michaela Augustinová, Michael Emanuel Bauer, Holmer Becker, Frédéric Bolli, Jiří Bezděk, Kamillo Andreas Horn, Robert Schumann, Bedřich Smetana, Pavel Trojan.

Kľúčové slová
koncertní melodram, Michaela Augustinová, Michael Emanuel Bauer, Holmer Becker, Frédéric Bolli, Jiří Bezděk, Kamillo Andreas Horn, Robert Schumann, Bedřich Smetana, Pavel Trojan, Věra Šustíková

DOI: 10.4149/SH_2022_4_3

V období klasicizmu boli v Bratislave uvedené (niekedy aj premiérované) viaceré hudobno-scénické diela, ako napríklad spevohra Narcisse et Pierre, melodráma Andromeda und Perseus od Antona Zimmermanna; spevohra Der edle Eifer od Františka Xavera Tosta; melodráma Abraham und Isaak (Isaak) a opera Romulus und Remus od Johanna Evangelistu Fussa / Jánosa Fusza. Pokračujúci výskum týchto diel sa v súčasnosti môže oprieť o širší objem hudobnohistorických prameňov vďaka digitalizácii zachovaných hudobno-scénických diel vo viacerých európskych knižniciach a archívoch, ako aj v rámci medzinárodnej hudobnej databázy RISM. Na základe dôkladného zmapovania aktuálne dostupných hudobných a literárnych pamiatok hudobno-scénických diel Antona Zimmermanna, Juraja Družeckého, Františka Xavera Tosta a Johanna Evangelistu Fussa (János Fusz) možno konštatovať, že to boli významní stredoeurópski skladatelia. So svojimi hudobno-scénickými dielami výrazne prispeli k formovaniu hudobného života v Bratislave (Posonium/Preßburg/Pozsony) v období klasicizmu.

Kľúčové slová
klasicizmus; Bratislava/Posonium/Preßburg/Pozsony; hudobno-scénické diela; Anton Zimmermann; Juraj Družecký; František Xaver Tost; Johann Evangelista Fuss/János Fusz

DOI: 10.4149/SH_2022_4_4

V zrealizovanom výskume Melodika hudby a života alebo Povedz mi svoj príbeh sme upriamili pozornosť na hudobno-motivačné činitele. Cieľom výskumu bolo: a) Odkryť základné agensy v zacielení participanta na profesiu hudobníka; b) Zistiť a k odkrytým agensom usúvzťažniť dnešný postoj participanta k vykonávanej profesii z hľadiska súladu so sebou samým. Zvolili sme kvalitatívnu formu výskumu v biografickom designe. Kľúčové dáta boli získavané prostredníctvom naratívneho rozhovoru s participantom – 44 ročným džezovým trubkárom.  Dáta sme kategorizovali na základe otvoreného kódovania; pri interpretácii sme vychádzali z techniky „vyloženia kariet“. Výsledky ukázali, že agensy zacieľujúce participanta na profesiu hudobníka predstavovali synergiu viacerých – vnútorných aj vonkajších – priaznivých činiteľov. Vnútorné činitele tvorili: hudobné vlohy, vnútorná motivácia, dimenzia jedinečného Ja – osobnostné vlastnosti a charakterové rysy ako pozitívne intervenujúce faktory. Vonkajšie činitele tvorili optimálne environmentálne podmienky: hudobné rodinné prostredie, facilitujúca rodinná klíma, hudobná výučba v ranom veku. Profesijná spokojnosť participanta (percipovaná ako súlad so sebou samým) sa analýzou ukázala ako prioritne viazaná k vnútornej motivácii. Terminológiou humanistickej psychológie môžeme rezumovať, že participant dospel k sebaaktualizácii. Z tohto uhla pohľadu spočíva prínos výskumu už v samotnej deskripcii príbehu.

Kľúčové slová
psychológia; profesia hudobníka; základné agensy; hudobno-motivačné činitele; sebaaktualizácia

DOI: 10.4149/SH_2022_4_5

[Príspevok je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]

DOI: 10.4149/SH_2022_4_6

[Príspevok je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]

DOI: 10.4149/SH_2022_4_7

[Príspevok je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]

DOI: 10.4149/SH_2022_4_8

[Príspevok je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]