Ária in B dur Coeli cives convolate moravského hudobného skladateľa Damasa Brosmanna patrí medzi pozoruhodné diela tohto skladateľa, ktorý žil a tvoril v období klasicizmu. Na našom území sa zachovala v Zbierke hudobnín uršulínskeho kláštora v Bratislave a v Hudobnej zbierke jezuitov a piaristov v Trenčíne. Ďalšie dva odpisy sa zachovali v Moravskom zemskom múzeu v Brne a v Mestskom múzeu v Českej Třebovej. Text árie je v latinskom jazyku. Hlasovo je kompozícia určená pre sólový soprán. Interpretka tejto skladby musí byť dobrá speváčka, ktorá ovláda hlasovú techniku, vie dobre narábať s dychom a má skúsenosti s koloratúrnym typom spievania. Vďaka zachovaniu viacerých odpisov si môžeme bližšie predstaviť klasicistický vokálno-inštrumentálny prejav vtedajších hudobníkov, ako aj pozorovať rozdiely medzi jednotlivými odpismi.

Text sa zaoberá duchovnou vokálnou tvorbou súčasného slovenského skladateľa a pedagóga Ľuboša Bernátha. Na základe hudobno-interpretačnej analýzy skladby Emitte Spiritum tuum (2017) pre dva soprány a organ približuje možnosti uplatnenia súčasnej duchovnej tvorby v umeleckom vzdelávaní.

Téma migrácie úzko súvisí s problematikou multikulturalizmu. Talent umelca závisí od hudobného prostredia, v ktorom sa vyvíja a aké podnety z neho môže čerpať. Autorka sa v štúdii zaoberá migráciou umelcov v jazze, rocku a pop music z územia Slovenska v štátoch bývalého Rakúsko-Uhorska, Československej republiky a Slovenskej republiky v troch historických obdobiach – na začiatku 20. storočia, v období socialistického režimu  a v novom miléniu. Porovnáva príčiny sťahovania hudobníkov v týchto obdobiach na pozadí kultúrno-politického vývoja. Hodnotí vzťahy umelca k materskej krajine a novej krajine, do ktorej sa umelec prisťahoval. Autorka analyzuje multikultúrne pozadie vybraných osobností, akými sú John Dopyera, Diana Krall, Andreas Varady a Celeste Buckingham. Analyzuje štýly, v ktorých umelci pracujú, ako výsledok multikultúrnej aktivity hudobníka. Všetkých hudobníkov charakterizuje úcta k tradícii a k hudobnej histórii.

Štúdia ponúka širokospektrálny pohľad na umeleckú tvorbu profesora Bela Felixa ako skladateľa populárnych piesní, detských piesní ukotvených v aktuálnych učebniciach hudobnej výchovy pre základné školy, analyzuje vybrané zborové kompozície dedikované vyspelým detským speváckym zborom, pozornosť venuje celoštátnym komponovaným projektom a prehľadu scénickej hudby Bela Felixa pre profesionálne divadlá.

Témou príspevku sú kompetencie učiteľa hudobného umenia na základnej umeleckej škole. Z úsilia nepristupovať ku kompetenciám učiteľa rýdzo akademicky – izolovane od edukačnej reality rezultovala realizácia výskumu, ktorého cieľ je obsiahnutý už v samotnom názve: Ktoré kompetencie učiteľa hudobného umenia považujú učitelia úspešných detských interpretov za dôležité? Prostredníctvom Q-metodológie sme zisťovali názory pätnástich zámerne vybraných učiteľov. Pripravili sme postuláty zo spektra kompetencií učiteľa vo forme 85 Q-typov, ktoré participanti umiestňovali v hierarchicky vzostupnom poradí na jedenásť polí. Dáta sme spracovali kvantitatívne – vypočítali sme priemerné bodové hodnotenieQ-typov a smerodajnú odchýlku. Emergent výskumu – Q-typy umiestnené na prvých troch miestach: 1. Mať pozitívny vzťah k deťom; 2. Dokázať za každých okolností rešpektovať dôstojnosť dieťaťa; 3. Mať kladný vzťah k hudbe a k svojmu hudobnému nástroju – sme navrhli poňať ako krédo učiteľa hudobného umenia. Výskum chápeme aj ako prvotný vzor či podnet na realizáciu analogických výskumov vo väčšom rozsahu s následným efektom v optimalizovaní obsahu prípravy učiteľa na jeho profesiu.