Hudobnoestetické názory Jána Levoslava Bellu, najvýznamnejšej osobnosti slovenskej hudby 19. storočia, možno rozdeliť na dva hlavné okruhy: názory týkajúce sa reformy cirkevnej hudby a myšlienky súvisiace s problémom tzv. národnej hudby. Obidva okruhy patria k najdiskutovanejším témam v 19. storočí v strednej Európe. Okrem známej štúdie pre Maticu slovenskú zdrojom poznania Bellových hudobnoestetických názorov sú najmä jeho články, ktoré v 60. a 70. rokoch vychádzali na stránkach viacerých dobových periodík.

Keďže Bellovým úvahám týkajúcim sa reformy cirkevnej hudby sa v porovnaní s úvahami o národnej hudbe venovala v doterajšej literatúre oveľa menšia pozornosť, jedným z cieľov tejto práce je pokúsiť sa na základe širšieho pramenného výskumu priniesť bližšie informácie aj o tejto stránke Bellu ako publicistu a skladateľa. Pre lepšie pochopenie kontextu, v ktorom Bella názory na reformu cirkevnej hudby formuloval, sa v jednej z kapitol pokúšame v krátkosti priblížiť ideály hnutia a jeho inšpiračné východiská.

O načrtnutie širšieho kontextu sa pokúšame aj v súvislosti s Bellovými známejšími článkami, v ktorých sa dotýka otázky národnej hudby. Pomocou tohto kontextu sa usilujeme najmä o zhodnotenie inšpiračných zdrojov a čiastočnú polemiku v súvislosti s ich doterajšou interpretáciou. V prílohe práce prinášame niekoľko Bellových článkov a novinových správ, o ktorých sme počas štúdia v dostupnej sekundárnej literatúre nenašli zmienku.

Predkladaná štúdia nemá syntetickú povahu a jej cieľom preto nie je priniesť prehľad všetkých Bellových novinových a časopiseckých príspevkov spolu s ich zhodnotením. Jej zámerom je skôr svojou trochou prispieť k zaplneniu chýbajúcich miest v poznaní tohto významného predstaviteľa slovenskej hudby a kultúry a podľa možnosti poslúžiť ako inšpirácia k ďalšiemu výskumu a spoznávaniu jeho odkazu.

Príspevok sa zameriava na nové podoby otvoreného diela v dnešnej kompozičnej a improvizačnej praxi. Hlavnou témou je prerod rolí interpreta a poslucháča. Existenciu autora sme sledovali optikou vzťahov kompozície a improvizácie v osobe jedného performera. Podstatu týchto vzťahov sme odhalili v existencii diela, ktorého vyznenie vzniká pri koncertnom predvedení alebo ako štúdiová nahrávka, pričom „finálna“ podoba nemusí byť „záverečnou“, a teda „jedinou“ verziou tej istej skladby.

Analytická sonda do autorskej video opery Oko za oko následne ukázala konkrétne skladateľsko-interpretačné a improvizačné princípy, a to na úrovni konkrétneho hudobného materiálu.

Obsahem studie je komplexní analýza první ze sedmi částí skladby Supper’s Ready s názvem Lover’s Leap, jejíž autorem i interpretem je hudební skupina Genesis. Analýza zahrnuje jak širší aspekty, jako pozadí vzniku, žánrové zařazení či obsah textu, tak užší, čistě hudební aspekty, jako je tektonika, tonalita, harmonie, melodika, rytmika, instrumentace a další relevantní složky, které by neměla žádná komplexní analýza postrádat.