• 3/2020: Klavírne umenie

    3/2020: Klavírne umenie

    Obálka – reprodukcia: Ľubomír Bereš © Krídelko (vážka), 2009

    Úvod

    ČIERNA, Alena: Úvod
    In: Slovenská hudba, roč. 46, 2020, č. 3, s. 189 – 190

    Štúdie

    RUTTKAY, Juraj : Hudobný publicista, kritik a klavirista Gustáv Koričánsky
    In: Slovenská hudba, roč. 46, 2020, č. 3, s. 191 – 225

    DOI: 10.4149/SH_2020_3_1

    V štúdii prinášame biobibliografický profil hudobného publicistu, kritika a klaviristu Gustáva Koričánskeho (1886 – 1947). Popri civilnom povolaní bankového úradníka účinkoval v hudobnej sfére v rumunskej Sibini (od roku 1910), v rokoch 1920 – 1947 v hudobnej kultúre na Slovensku. Počas takmer štyridsiatich rokov sa stal neúnavným podporovateľom a propagátorom tvorby J. L. Bellu, V. Figuša-Bystrého, M. Schneidra-Trnavského a ďalších predstaviteľov staršej slovenskej skladateľskej generácie v Bratislave, Prahe, Budapešti a inde. Stál v opozícii zástancov modernistických koncepcií, čím sa dostal do profesionálnych konfliktov s kritikmi I. Ballom a A. Hořejšom. Z daného dôvodu považujeme Koričánskeho za konzervatívneho kritika.

    Kľúčové slová
    hudobná kultúra, hudobno-kultúrne reálie v Bratislave, hudobná publicistika a kritika,  Gustáv Koričánsky

    KRUČAYOVÁ, Alena: Rozvoj osobnosti žiaka umením – koncepcia hudobného vzdelávania Tatiany Ivanovny Smirnovej
    In: Slovenská hudba, roč. 46, 2020, č. 3, s. 226 – 248

    DOI: 10.4149/SH_2020_3_2

    Koncepcia hudobného, resp. nástrojového vzdelávania T. I. Smirnovej predstavuje inovačné metodické princípy a postupy, zamerané na harmonický rozvoj osobnosti žiaka a realizáciu jeho tvorivého potenciálu. Vyučovanie je od začiatku spojené s rozvojom emocionality, tvorivého, flexibilného myslenia a formovania estetického vkusu. Spolu s nadobúdaním pracovných návykov smeruje k hlavnému cieľu, ktorým je získanie spôsobilosti samostatne študovať a rozširovať si hudobný repertoár. Ako efektívny spôsob riadenia osobnosti žiaka, ovplyvňovania jeho potrieb a túžob vystupuje v koncepcii motivácia. Založená je na spolupôsobení hudby, tanca, literatúry a realizácii pedagogických princípov, akými sú dialógová forma komunikácie a príbehová forma interakcie. Významným faktorom, ktorý determinuje úspešnosť osobnostného rozvoja a odborných, profesionálnych zručností detí, je vytvorený model aktívnej spolupráce žiaka, učiteľa a rodičov.

    Pedagogické princípy a metódy práce opísané v knihe Výchova umením alebo umenie vychovávať – Interpretácia, v originálnej metodike klavírnej hry Slobodný klavír a obsiahnuté v súbore učebných materiálov Intenzívneho kurzu vyučovania klavírnej hry ALLEGRO predstavujú ucelený učebný program. Jeho prioritou je princíp tzv. rozvíjajúceho vzdelávania, k čomu slúži vytvorenie bezpečného prostredia pre dieťa, mikroklímy tvorivosti a láskavosti na hodine. Za originálnu pokladáme Smirnovej metodiku klavírnej hry, založenú na intenzifikácii procesu hudobného vzdelávania. Jej základ  tvorí princíp komplexného, súčasne prebiehajúceho intenzívneho rozvoja hudobno-sluchových schopností, rytmického cítenia, schopnosti pohotovo čítať notový zápis, hrať podľa sluchu, transponovať a improvizovať. Ich osvojením sa zvyšuje efektívnosť vyučovania a zároveň zabezpečuje celistvý systémový prístup k procesu výučby. Jeho cieľom je ovládať klavírnu hru bez pripútania k notovému textu, tzv. slobodné muzicírovanie. K naplneniu uvedených zámerov slúži množstvo a rôznorodosť hudobného materiálu v jednotlivých zošitoch klavírnej školy ALLEGRO.

    Kľúčové slová
    Tatiana I. Smirnova, hudobné (nástrojové) vzdelávanie, učebný program, metodika klavírnej hry

    Prednášky

    PERGLER, František: Čas v hudobnej interpretácii
    In: Slovenská hudba, roč. 46, 2020, č. 3, s. 249 – 260

    DOI: 10.4149/SH_2020_3_3

    PECHANEC, Róbert: Komparácia didaktických postupov pri výučbe študentov hry na klavíri v predmetoch prax v komornej hre a komorný spev
    In: Slovenská hudba, roč. 46, 2020, č. 3, s. 261 – 266

    DOI: 10.4149/SH_2020_3_4

    Recenzia

    RUTTKAY, Juraj: Martina Božeková (ed.): Hudobný archív 17
    In: Slovenská hudba, roč. 46, 2020, č. 3, s. 267 – 269

    Na prahu blížiaceho sa 45. výročia od vydania prvého čísla neperiodického zborníka Hudobný archív (1975) bolo po dvanásťročnej pauze uvedené do života jeho sedemnáste číslo v edícii Martiny Božekovej z oddelenia hudobných rukopisov Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine. Zostavovateľmi predchádzajúcich čísel zborníkov boli Emanuel Muntág (1 až 12), Miriam Lehotská (13; spolu s Emanuelom Muntágom) a Viera Sedláková (14 až 16). Korpus aktuálneho čísla zborníka prináša štúdie, príspevky, pramene, recenzie a správy v piatich tematických oddieloch Hudobno-historické štúdie a pramene, Hudobno-etnografické štúdie, Recenzie, Správy a Profily. Oddiel Profily poskytuje priestor na prezentáciu života a diela autorov, ktorých aktívna činnosť je uzatvorená, alebo sa ich pozostalosť nachádza ako akvizícia vo fondoch martinského pracoviska, prípadne môže poslúžiť ako miesto na prezentáciu výsledkov práce žijúceho autora (napríklad pri aktuálnom životnom jubileu), hudobných inštitúcií, spolkov a pod.
    Editorke sa podarilo zostaviť publikačný výstup s medzinárodným tímom prispievateľov. Tematické zameranie autorských príspevkov korešponduje s víziou zborníka – prezentovať bádateľské výsledky z fondov nachádzajúcich sa v SNK v Martine.

    [Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]