DOI: 10.4149/SH_2023_2_1

Jedna z najznámejších Zeljenkových skladieb – Osvienčim (1959 – 1960) – je výpoveďou o hrôzach inferna moderných ľudských dejín. Kantáta zhudobňujúca básnický text Mikuláša Kováča si napriek antifaštistickej téme, ideovo prijateľnej pre vtedajší komunistický režim, vyslúžila zákaz uvedenia pod zámienkou „formalizmu a poklonkovania západným smerom“. V roku 1964 sa realizovala len stereonahrávka v pražskom rozhlase a prvé uvedenie skladby sa uskutočnilo až po piatich rokoch od vzniku diela. V období medzi vznikom diela a jeho prvým uvedením doba ešte stále priala optimisticky ladeným skladbám v duchu vtedajšej kultúrnej politiky, nevynímajúc kantátovú tvorbu, a tomu zodpovedalo aj hodnotenie nových diel kritikmi. V roku 1964, počas stále pretrvávajúceho zákazu uvedenia Zeljenkovej kantáty, uverejnil na stránkach Slovenskej hudby Roman Berger svoju hodnotiacu analýzu skladby pod názvom Úvaha podnietená Oswienczymom. Zeljenka vopred vedel, že príspevok vyjde, išlo o akúsi dohodu oboch umelcov, so zámerom podnietiť otvorenú diskusiu nielen o zakázanom diele, ktorému „už aj tak nemožno viac ublížiť“, ale aj otvoriť tému písania hudobnej kritiky. A skutočne, Bergerova úvaha vyvolala ďalšiu vlnu skladateľských reakcií. Zeljenkovo dielo Osvienčim si zaslúži našu pozornosť nielen vzhľadom na samotný kompozičný odkaz skladateľa pätnásť rokov od skončenia 2. svetovej vojny, ale aj na osudy diela v totalitnom režime, v ktorom Zeljenka žil.

Kľúčové slová
Ilja Zeljenka; Mikuláš Kováč; kantáta Osvienčim; Roman Berger; kritika; analýza; inštrumentácia

DOI: 10.4149/SH_2023_2_2

Kantáta Spievať? od Ilju Zeljenku je príkladom pre kompozičnú prácu skladateľov, ktorí boli z nejakého dôvodu spoločnosťou odsúdení a ich tvorba alebo interpretácia bola zakázaná. Táto štúdia spadá do témy o prejavoch existenciálnej krízy v dielach slovenských skladateľov od 2. polovice 20. storočia. Kantáta je z obdobia, ako sám autor hovorí, túžby po zjednodušení, zrozumiteľnosti a kontakte s poslucháčom. Obsahuje kritiku vtedajšieho komunistického režimu, vďaka výberu textu od slovenského spisovateľa Jána Bottu. Štúdia analyzuje text, úlohu a postavenie jednotlivých interpretačných zložiek, kompozičnú prácu, ktorá odzrkadľuje tektonickú stavbu plynulého mostového zrozumiteľného oblúka od začiatku až po koniec, inštrumentáciu, Zeljenkove bunky, jeho typickú „hru“ a prítomnosť zlatého rezu. Pri analýze sa orientujeme podľa číselného označenia úsekov (en: rehearsal mark), pretože nám poskytujú informácie o stavebnom charaktere kompozície, zmenách inštrumentácie a striedaní všetkých účastných zložiek, vrátane orchestra, dvoch zborov, sopránového sóla a recitátora. Úseky sú štrukturálnou zložkou formy a popri ostatných stavebných princípoch si zaslúžia analytickú pozornosť. Okrem iného, analýza úsekov ukázala aj jedinečný Zelljenkov plán použitia interpretačných hudobných zložiek a recitátora, nakoľko ani jeden zo štyridsiatich úsekov nemá to isté obsadenie.

Kľúčové slová
slovenská hudba; kantáta; recitátor; zbor; soprán sólo; Ilja Zeljenka; slovenský skladateľ; 20. storočie; existenciálna kríza; Ján Botto; analýza; inštrumentácia; zlatý rez; hra; bunka; úsek; kompozícia

DOI: 10.4149/SH_2023_2_3

Predkladaný text je prvou časťou štúdie s názvom Kompozície slovenských skladateľov a skladateliek pre gitaru. Okrem stanovenia determinánt danej témy ozrejmuje táto časť predovšetkým slovenské súvislosti spojené s počiatkami a rozvíjaním komponovania pre gitaru (a s gitarou) v tvorbe slovenských skladateľov. Okrem toho text predstavuje aj najvýznamnejších slovenských koncertných gitaristov, ktorých činnosť podnietila vznik takýchto hudobných diel. Posledná kapitola je venovaná koncertom pre gitaru a orchester a prináša tiež bližšie analýzy koncertantných diel Petra Breinera, Mira Bázlika, Mariána Budoša a Oľgy Kroupovej.

Kľúčové slová
gitarová hudba; slovenskí skladatelia; koncertní gitaristi; gitarové koncerty

DOI: 10.4149/SH_2023_2_4

V štúdii sme uverejnili základné informácie o živote a diele hudobného skladateľa, textára, prekladateľa, zostavovateľa a redaktora notových edícií pre dychové súbory a malé inštrumentálne skupiny a vedúcej osobnosti sekcie populárnej hudby Zväzu slovenských skladateľov v rozpätí dvadsiatich rokov (1969 – 1989), o Ľudovítovi Štasselovi pri príležitosti stého výročia narodenia. Svoje praktické skúsenosti s hudbou nadobúdal na rôznych pozíciách najskôr v rámci voľnočasových aktivít a neskôr v hlavnom pracovnom úväzku vo Vrútkach, Martine a Bratislave. Ťažiskom jeho tvorby sú swingové kompozície zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia.

Kľúčové slová
populárna hudba; swing; Ľudovít Štassel; hudobné vydavateľstvá; rozhlasové nahrávanie

DOI: 10.4149/SH_2023_2_5

[Príspevok je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]