1/2020: Bella – komorná tvorba
1/2020: Bella – komorná tvorba
Obálka – reprodukcia: Ľubomír Bereš © Zlomené krídla, 2009
Úvod
ČIERNA, Alena: Úvod In: Slovenská hudba, roč. 46, 2020, č. 1, s. 5 – 6
Štúdie
GODÁR, Vladimír: Ján Levoslav Bella: Komorná hudba pre sláčikové nástroje. Pohľad editora (II) In: Slovenská hudba, roč. 46, č. 1, s. 7 – 40
DOI: 10.4149/SH_2020_1_1 Štúdia ponúka prehľad komornej tvorby Jána Levoslava Bellu pre obsadenie sláčikového kvarteta a sláčikového kvinteta. Uvádza základné informácie o zachovaných skladbách, opravuje chybné, hoci aj tradované, údaje, aby skorigovala skreslený pohľad na tvorbu tohto nášho vynikajúceho romantického skladateľa. Na základe zosumarizovaných poznatkov môžeme jednoznačne potvrdiť, že Bella aj v komornej oblasti svojej tvorby patril k vrcholným skladateľským zjavom svojej doby, a to nielen v domácom kontexte. V prvej časti štúdie (uverejnenej v predchádzajúcom čísle revue Slovenská hudba) sa autor zaoberal tromi kvartetovými kompozíciami, v tu prezentovanej časti práce ich doplnil o zvyšné kvartetá a jediné sláčikové kvinteto. Uvedené poznatky vznikli počas práce autora štúdie a zároveň editora na súbornom kritickom vydaní Bellovej komornej tvorby. Kľúčové slová Ján Levoslav Bella, komorná hudba, sláčikové nástroje
HARAGOVÁ, Paulína: Vývoj akordeónovej didaktiky a metodiky na Slovensku In: Slovenská hudba, roč. 46, č. 1, s. 41 – 76
DOI: 10.4149/SH_2020_1_2 Štúdia sumarizuje vývoj koncepcie výučby akordeónovej hry na základnom stupni na príklade učebných osnov z roku 1965, dočasných učebných osnov z roku 1981, učebných osnov z roku 1995 a Inovovaného štátneho vzdelávacieho programu z roku 2008. Na strednom stupni bola koncepcia výučby ukotvená v učebných osnovách z roku 1971 a v Štátnom vzdelávacom programe z roku 2008. Štúdia sa zaoberá aj akordeónovou metodikou. Prináša informácie o základných metodických aspektoch výučby akordeónovej hry, o manipulácii s nástrojom, o nasadení a ukončení tónu a charakterizuje aj typy a špecifiká akordeónovej artikulácie. Kapitola ďalej porovnáva najpoužívanejšie školy hry na akordeóne. V závere predstavuje aj inštruktívnu literatúru Jozefa Podprockého zameranú na nácvik polyfonickej hry a kódovú notáciu Miroslava Košnára, ktorá je vhodná pre prácu so začiatočníkmi. Pozornosť upriamuje aj na koncertantnú prednesovú literatúru Juraja Hatríka, ktorá sa stala stabilnou súčasťou repertoáru nielen slovenských interpretov. Kľúčové slová akordeón, Slovensko, dejiny akordeónovej pedagogiky, akordeónová literatúra