DOI: 10.4149/SH_2024_3_2

Autorka analyzuje kritiky v dobových časopisoch a poskytuje esteticko-kriticko-štýlovú interpretáciu pop music na Bratislavskej lýre 1966 – 1998 v bývalom Československu. Porovnáva charakteristické znaky festivalových piesní a kritikmi oceňované hodnoty so všeobecnými názormi renomovaných teoretikov o povahe pop music. Hoci do vývoja festivalu pop music zasahovala rocková subkultúra v podobe hard rocku (od roku 1968), pop music na Bratislavskej lýre si zachovala svoje jedinečné znaky v disco štýle, new wave, dancefloor kapelách a ď. Autorka pri identifikácii axiológie pop music berie do úvahy politické, spoločenské, hudobné, estetické, štýlové a technologické aspekty. Všíma si, či je politika   skutočne prepojená s pop music, alebo ide skôr o manipuláciu festivalu zo strany politikov pri politicky vyhrotených udalostiach, keďže pop music má široký dosah na populáciu. Otázkou je, do akej miery je súčasné politizovanie festivalu prechodné a dočasné, alebo nekorektné z hľadiska interpretácie historikmi, kritikmi a producentmi.

Kľúčové slová
Bratislavská lýra; festival; axiológia; pop music; politika; interpretácia

DOI: 10.4149/SH_2024_3_3

Ambientná hudba ako hudobný žáner sa sústreďuje na splynutie alebo podporu zvukového prostredia poslucháča, pričom často ignoruje tradičné hudobné prvky ako melódia, harmónia či rytmus. Aj keď tieto prvky môžu byť prítomné, ambientná hudba slúži skôr ako nevtieravé pozadie. Skladatelia sa koncentrujú na aspekty ako pomalé tempá, cyklické slučky, drony a jedinečnú atmosféru navodzujúcu ponorenie sa do prostredia okolia. Predložená práca sa zameriava na tvorbu Briana Ena, akéhosi „otca ambientu“, ambientnú hudbu a ich vplyv na slovenskú scénu. Jej cieľom je preskúmať pojem ambientná hudba, jej charakter, vplyvy na jej vznik a spolusúvisiace pojmy ako soundscape či noise. Pomocou  analýzy albumu Ambient 1: Music for Airports Briana Ena sa pokúša vystihnúť charakteristické prvky estetiky ambientnej hudby. Posledná kapitola prostredníctvom metódy interview so slovenskými a českými hudobníkmi analyzuje súčasné znaky ambientnej hudby vybraných domácich umelcov.

Kľúčové slová
Brian Eno; ambientná hudba; kontrast; elektronická hudba; klávesové nástroje; background music; prostredie; soundscape

DOI: 10.4149/SH_2024_3_4

Cieľom tejto štúdie je pokryť tvorbu niektorých významných skupín a ich piesní v priebehu daného obdobia v súvislosti s politickým vývojom v Rusku a Poľsku. Predmetom našej pozornosti sú tri skupiny z Ruska a jedna z Poľska, ktoré sú pozoruhodné pre svoju činnosť v súvislosti so zmenami v spoločnosti a politike v priebehu niekoľkých desaťročí. Zámerom analýzy je na vybraných príkladoch poskytnúť detailný pohľad na politickú situáciu v hudobnom živote ruských a poľských skupín.

Kľúčové slová
rock; hip-hop; rap; politika; Poľsko; Rusko; 90. roky 20. storočia; 21. storočie

DOI: 10.4149/SH_2024_3_5

Štúdia sa zaoberá významom afrofuturizmu v súčasnej hudbe na príklade albumu Enter the Wu-Tang (36 Chambers) od skupiny Wu-Tang Clan. Zameriavame sa v nej na význam textov, charakter hudby a vizualizáciu stôp vo videoklipoch a hľadáme inšpiračné vzory umelcov. Analýza albumu Wu-Tang Clanu skúma jedinečný štýl a mytológiu skupiny, ktorá čerpá zo starých hongkonských filmov, amerických komiksov, filozofie Päťpercentného národa, šachu a africkej a afro-americkej kultúry. Štúdia odhaľuje cesty, akými afrofuturizmus inšpiruje a tvaruje súčasnú hudbu, čerpajúc z rôznych kultúrnych zdrojov s cieľom vytvoriť jedinečný a dynamický žáner.

Kľúčové slová
afrofuturizmus; africká kultúra; ázijská kultúra; film; videoklip; analýza; rytmus