Ako prvý skúmal latentný absolútny sluch pod týmto termínom Levitin. Vychádzal z predpokladu, že schopnosť trvalo uchovávať absolútne informácie o hudobných prvkoch je bežne rozšírená. Cieľom tejto práce bolo overiť ním stanovené hypotézy pomocou reprodukčnej metódy testovania. Výskum prebiehal na 50 slovenských subjektoch so stimulmi v slovenčine, ktoré sme získali internetovým predvýskumom (formou dotazníka). Okrem hlavného hodnotenia výkonov subjektov sme venovali pozornosť súvislosti absolútnej pamäti s inými faktormi (vek, pohlavie, hudobné skúsenosti a i.). Hoci výsledky nášho experimentu boli menej úspešné ako Levitinove, podporujú platnosti jeho téz. Vyplynuli tiež zaujímavé korelácie medzi latentným absolútnym sluchom a dĺžkou formálneho hudobného vzdelania. Práca prispela k overovaniu hypotéz o tomto fenoméne, ktorý doposiaľ nebol dostatočne preverený.

Štúdia sa zameriava na využitie reprodukovanej hudby ako prostriedku na stimuláciu pozitívneho naladenia, duševnej pohody a redukciu napätia u žiakov v tranzitívnom období.

Po uvedení do problematiky edukačného tranzitívneho obdobia autorka zhodnocuje potenciál reprodukovanej hudby zmierniť prechod na 2. stupeň základnej školy. Stručne informuje o výsledkoch výskumu v angloamerickom sociokultúrnom prostredí zameraných na stimuláciu reprodukovanou hudbou v oblasti správania, vzdelávacích výsledkov a duševnej pohody. V druhej podkapitole autorka poukazuje na možnosť spájania dvoch umeleckých druhov, výtvarného a hudobného umenia. Účelom je posilnenie celkového umeleckého a estetického zážitku žiakov pri zdieľaní rôznych významov cez ich osobitú reakciu na realitu bežného života.

Tretia kapitola prináša popis využitia reprodukovanej hudby na predmete Výtvarná výchova. Posledná podkapitola je reflexiou procesu aplikácie reprodukovanej hudby na výtvarnej výchove s popisom cieľa, kritérií pri tvorbe fonotéky a metodického postupu. Štúdia je ukončená uvedením konkrétneho príkladu použitia reprodukovanej hudby ako prostriedku na pozitívne naladenie a sebarealizáciu detí cez emocionálny aspekt zážitkovej výchovy.

Nové formy vzdělávání vyžadují inovace v přípravě učitelů. Odrážejí se v magisterském studiu – nový předmět syntetizuje pedagogickou a hudební přípravu a směřuje k samostatnému projevu studentů v modelových situacích. Rovněž forma a obsah státní zkoušky se přizpůsobily soudobým požadavkům na práci učitele a setkaly se s pozitivním ohlasem studentů.

Článok opisuje spevníky, partitúry a liturgické poriadky používané evanjelikmi na Slovensku. Služby Božie ovplyvnila Lutherova Formula Missae z roku 1523. V 16. storočí sa evanjelici riadili Východnými článkami, ustanoveniami Prešovskej synody, Štiavnickým a Kremnickým poriadkom, Hornotrenčianskymi liturgickými zákonmi. V 17. storočí vznikol kancionál Cithara Sanctorum J. Tranovského. Krmanova agenda sa všeobecne neujala a používali sa rukopisné agendy. Hamaliarova agenda (1798) chce zjednotenie poriadkov. Ev. spevník (1842) bol dielom najmä biskupov P. Jozeffyho, J. Seberényho a K. Kuzmányho, M. Hodžu a J. Kollára. Piesne Sionské od sestier Royových obsahovali 400 notovaných piesní. V roku 1904 vznikla Baltíkova agenda a  cirkev prijala Pukanský poriadok. Prvá agenda v spisovnej slovenčine vyšla v roku 1952 ako Chrámová agenda od J. Petríka. Momentálne používanou je agenda (1996) od biskupa J. Filu a kol. a Evanjelický spevník (1992).

História koncertnej sály Župného domu v Nitre sa viaže k roku 1908, keď bola vybudovaná v rámci rozsiahlej secesnej prestavby Župného domu v Nitre. Od roku 1919 sa v nej uskutočňovali rôzne koncertné vystúpenia a medzi účinkujúcich sa zaradili mená ako Ema Destinová, Amy My Bruni, či Sviatoslav Richter. Desaťročia sa tradovalo, že koncertná sála disponuje výnimočnou akustikou priestoru a na základe toho sa v roku 2012 uskutočnil v tomto priestore rozsiahly akustický výskum. Naša štúdia prináša výsledky výskumu, ktorého cieľom bolo zmerať základné akustické parametre priestoru, čo sa uskutočnilo na základe normy STN EN ISO 3382 Meranie akustických vlastností miestnosti Časť 1: Sálové priestory. Z nameraných parametrov sú pre zvukovo-hudobnú kvalitu podstatné: čas dozvuku (T_30, T₂₀), ťažisko impulzovej odozvy (T_s), počiatočný čas dozvuku (EDT), index počiatočnej a neskoršie prichádzajúcej zvukovej energie (C80) a korelačný koeficient vzájomnej počuteľnosti (IACC). Uvedené parametre sú štatisticky spracované a prehľadne zobrazované v grafickej aj tabuľkovej podobe. Samozrejmosťou je popis metodického postupu merania a štúdia prináša aj porovnanie vybraných akustických parametrov významných svetových koncertných sál, na základe čoho je možné koncertnú sálu Župného domu v Nitre hodnotiť ako akusticky výnimočný priestor určený na koncertné vystúpenia.

Veľkolepý projekt Milana Paľu vo vydavateľstve Pavlík Records, mapujúci tvorbu slovenských autorov pre sólové husle, zahŕňa už tri vydané dvojalbumy a pred sebou má plány na ďalšie nosiče. Tento v dejinách slovenského fonografického „priemyslu“ doteraz nevídaný projekt vznikol na základe iniciatívy tohto huslistu a je prehliadkou diel autorov rôznych generácií a kompozičných prístupov od relatívne konzervatívnych postojov k uplatňovaniu vyložene avantgardných princípov.

Úvodný dvojalbum tvoria diela skladateľov Ilju Zeljenku a Ladislava Burlasa. Kompozície Zeljenku vzhľadom na rozsah jeho tvorby dostávajú vôbec najvačší priestor spomedzi všetkých doposiaľ nahraných autorov. Nachádzajú sa tu obe jeho Sonáty, Sonatína, Symetrie, Kontrasty, Poéma, Monodráma či Bagatelli. (Názvy skladieb sú na CD uvedené v anglickom jazyku.) Napriek tomu, že diela vznikli v rozmedzí rokov 1988 (Poéma) až 2004 (Sonáta č. 2 a Sonatína), všetky vychádzajú zo Zeljenkovej idey limitujúceho kompozičného prístupu, ohraničeného tzv. bunkovou štruktúrou štyroch tónov. Paľa tu nezabúda zdôrazniť najmä hravé až insitné momenty, ktoré pracujú s vedomou banalitou stále sa recyklujúcich a citujúcich nápadov v akejsi inflačne sa množiacej grotesknej podobe. Vačšiu pozornosť si určite zaslúžia najmä milé miniatúry Bagatelli, naratívna expresívnosť Monodrámy alebo dravé Allegro či roztopašný Epilóg zo Sonáty č. 2. Zaujímavá je i zvukovo osobitá Sonatína. Klasicizujúce tonálne plochy a hravé, rytmizujúce bloky hudby, kolísavé metrické vzorce a priam kabaretné závery fráz a skladieb pôsobia nenútene a aj laický poslucháč môže ľahko identifikovať kolorit tejto miestami samorecyklujúcej sa hudobnej tvorby. Milan Paľa vyše osemdesiat minút Zeljenkovej hudby pre sólové husle interpretuje s nadhľadom a vnáša do nej osobité prvky prekvapenia a zvukovej kvality.
[Pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]