DOI: 10.4149/SH_2022_1_1

Štúdia prináša vyhodnotenie výsledkov skúmania a aktuálnych poznatkov, týkajúcich sa vybraných životopisných údajov významného prešporského gitaristu a skladateľa 19. storočia J. K. Mertza. Podrobne spracováva vybrané okruhy – genealógiu a rodinné zázemie rodiny, podobizeň a celé meno skladateľa. Spracovanie danej problematiky na základe dostupných prameňov a odbornej literatúry v celosvetovom kontexte zároveň vypovedá o aktuálnom rozsahu a stave odborného  výskumu osobnosti Mertza na medzinárodnej úrovni. Text definuje spomínané okruhy na niekoľkých úrovniach v závislosti od možností vyplývajúcich z dostupnosti a presvedčivosti informácií a dôkazov. Nachádzame v ňom hodnoverné informácie potvrdené priamymi dôkazmi,  úvahy vyhodnocované na základe dejinných a lokalitných súvislostí a hypotézy ponúkajúce viaceré možné riešenia. V ústrednej otázke – celé meno skladateľa – ktorá je v odbornom prostredí predmetom dlhotrvajúcich polemík,  autor ponúka vlastný návrh riešenia tejto problematiky.

Kľúčové slová
J. K. Mertz; genealógia; životopisné údaje; meno skladateľa

DOI: 10.4149/SH_2022_1_2

Predkladaný text je druhým dielom monografickej štúdie s názvom Ján Zimmer – kontexty a vývoj skladateľovho diela, ktorej zámerom je poskytnúť celostný pohľad na kompozičnú tvorbu a život tohto slovenského skladateľa. Súčasťou druhého dielu je pokračovanie Zimmerových pamätí na jeho pedagogickú činnosť, účasť na kompozičných kurzoch v Salzburgu a predovšetkým na nástup socialistického režimu a kauzu spojenú s premiérou kompozície Concerto Grosso, op. 7. Druhý diel tiež prináša prehľad prvého tvorivého obdobia Jána Zimmera pod pedagogickým vedením Eugena Suchoňa.

Kľúčové slová
Ján Zimmer; slovenský skladateľ; pamäti

DOI: 10.4149/SH_2022_1_3

Softvér Hauptwerk v spojení s hracím stolom slúži na interpretáciu a nahrávanie organovej hudby pomocou organových samplov. Má viacerých predchodcov – telharmonium, elektronický organ, Hammondov organ, Moogov syntetizátor, digitálny organ, sampler a sample player. Softvér prináša jednoduché a prehľadné používateľské rozhranie. Disponuje všeobecnými funkciami pre úpravu používateľského rozhrania, mnohými možnosťami nastavenia zvuku, individuálnym prispôsobením zvuku samplov a funkciami pre nahrávanie. Využíva sa prevažne u súkromných používateľov na cvičenie a príležitostné koncertovanie. V menšom počte je zastúpený v školách, kde slúži najmä na výučbu organovej hudby. Najmenšie využitie má v kostoloch, kde sa využíva ako alternatíva píšťalového organa pri bohoslužbách. Jeho význam vidíme aj v možnosti zachovania a aktívneho používania zvukov mnohých vzácnych historických organov.

Kľúčové slová
Softvér; Hauptwerk; píšťalový organ; virtuálny organ

DOI: 10.4149/SH_2022_1_4

Monografia je výsledkom viacročného výskumu hudobnej historičky Jany Lengovej, vedeckej pracovníčky Ústavu hudobnej vedy SAV. Objavným spôsobom a detailne sa venuje dosiaľ málo známej kultúrnej osobnosti z poslednej tretiny 19. a zo začiatku 20. storočia, klaviristke, skladateľke a spisovateľke Stephanie Wurmbrand- -Stuppachovej, rodenej Vrabélyovej, ktorá svojím životom a tvorbou prepája kultúrny život Bratislavy a Viedne v širšom kontexte. Štruktúra monografie logicky reflektuje výsledky bádania, získané údaje a poznatky. V prvej kapitole Biografia autorka venuje pozornosť formovaniu osobnosti Stephanie Vrabélyovej na podklade hudobného prostredia jej rodného mesta – Bratislavy – v polovici 19. storočia. Venuje sa zástoju profánnej i sakrálnej hudby, činnosti Cirkevného hudobného spolku, najmä jeho koncertným aktivitám, ale aj Bratislavskému spevokolu, vojenskej hudbe, operným, operetným a baletným produkciám zmluvne pôsobiacich divadelných spoločností, iným druhom zábavy a hosťujúcim klavírnym umelcom, medzi ktorými bol napríklad Hans Quido Bülow, Alexander Dreyschock, Clara Schumannová, Anton G. Rubinštejn, Carl Tausig i Johannes Brahms.

[Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]

Július Fujak, autor publikácie Sondáž do nezávislej hudobnej kultúry na Slovensku, sa nekonvenčnej hudbe a jej rôznym prejavom venuje už od konca 80. rokov 20. storočia ako aktívny hudobník, organizátor a dramaturg hudobných festivalov a koncertov nekonvenčnej hudby, aj ako muzikológ – teoretik hudby a hudobný semiotik. Svedčí o tom množstvo CD nahrávok, verejných prezentácií na koncertoch, festivaloch, aj v rozhlasovom a televíznom vysielaní, a teoretických reflexií – monografií, štúdií, odborných článkov. Predkladaná publikácia, ktorá vykrýva biele miesta na mape slovenskej hudobnej kultúry, sa javí ako logické vyústenie jeho vyše tridsaťročnej tvorivej umeleckej a vedeckej práce. Monografia Sondáž do nezávislej hudobnej kultúry na Slovensku si nekladie za cieľ komplexne, vyčerpávajúcim spôsobom zmapovať nezávislú hudobnú scénu na Slovensku, ale formou sondáže, na základe vopred stanoveného kľúča a selektívneho prístupu, načrtáva témy, ktoré doposiaľ v slovenskej muzikologickej spisbe neboli vôbec (alebo boli len čiastočne) reflektované. Prináša mnoho nových poznatkov o pôsobení celého radu hudobných interpretov, skladateľov, organizátorov – kurátorov, dramaturgov a vydavateľov, pôsobiacich vo sfére nekonvenčnej hudobnej kultúry.

[Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]