Partimento, vrcholná forma hry generálneho basu, malo významný vplyv na formovanie hudobného myslenia európskych skladateľov od začiatku 17. storočia až po koniec 19. storočia.

Pravidlá partimenta sú súčasťou teórie o harmónii a vedení hlasov podľa neapolskej tradície, a preto je potrebné poňať ich nielen po stránke teoretickej, ale i praktickej. Pestrosť, avšak i nejednotnosť zachovaných zbierok cvičení a pravidiel spočíva v individuálnom prístupe a vklade jednotlivých maestrov, ktorí touto metódou vyučovali svojich zverencov pred desiatkami rokov. Partimento však ani po rokoch nestratilo nič zo svojej aktuálnosti.

Na Slovensku ani v Českej republike dosiaľ nebola vydaná publikácia, ktorá by sa zaoberala výlučne problematikou partimenta. Zámerom autorky je priblížiť partimento nielen z hľadiska teoretického, ale predstaviť ho aj praktickým hudobníkom, predovšetkým klávesovým hráčom, dirigentom i súčasným skladateľom.

Cithara Sanctorum Juraja Tranovského sa v 17. storočí dočkala 12 vydaní. Do 17. storočia patria aj všetky notované vydania Cithary Sanctorum (1636, 1653, 1674, 1684, 1696), ktoré vyšli v Brewerowej tlačiarni v Levoči. Každé z notovaných vydaní má svoju vlastnú charakteristiku, ktorú môžeme zachytiť z hľadiska obsahového, repertoárového, a najmä typografického. V notopise zaznamenávame progresívne prvky; modernizáciu však nemožno generalizovať – napriek použitiu nových prvkov zaznamenávame i regres. Na našom území boli možnosti kancionálovej nototlače, napriek tomu však notovaná Cithara Sanctorum  už v 18. storočí viac nevyšla.

Príspevok k hudobnému životu v Spišskej Belej do 19. storočia sa zaoberá históriou mesta s dôrazom na hudobnú produkciu. Táto problematika doposiaľ nie je detailne prebádaná. V našom príspevku prinášame doterajší zoznam rektorov (a teda pravdepodobne aj kantorov) v Spišskej Belej, ktorý sa nám podarilo zostaviť na základe informácií zozbieraných z rozsiahlych zdrojov, ako aj vlastným terénnym výskumom. V Spišskej Belej pôsobili viaceré významné osobnosti: Ján Fabri, zostavovateľ odpisov hudobno-teoretických prác Leonarda Stöckela; Benedikt Schimrag, otec Jána Šimbrackého/Šimráka (žili tu 7 rokov, takže je pravdepodobné, že Ján Šimbracký/Šimrák navštevoval školu v Spišskej Belej). Príspevok poukazuje tiež na objavený, ale doposiaľ neprebádaný spevník zo Spišskej Belej z roku 1753 uložený v Knižnici evanjelickej cirkvi a. v. v Levoči, ku ktorému sa nám podarilo priniesť nové zistenie ohľadom mena dodatočne dopísaného na titulnú stranu spevníka.

V príspevku prinášame pohľad na rozvoj klavírnej hudby v prvej polovici 19. sto­ročia na území Slovenska. Približujeme klavírne umenie so zreteľom na historicko-vý­vinové aspekty európskych dejín hudby a v stredoeurópskom priestore. Príspevok stručne načrtáva dobové trendy hudobnej kultúry a vplyvy na klavírnu tvorbu na Slovensku. Vývoj hudobných nástrojov sledujeme v kontexte rozmachu produkcie nástrojárov a klavírnej tvor­by. Záujem o klavírnu hru načrtávame priblížením systému vzdelávania a používa­nia učebníc klavírnej hry. Skúmame dobový repertoár z hľadiska vývojových tendencií, ako aj pohľadom na tvorbu a činnosť skladateľov, interpretov a pedagógov. Kla­vírna tvorba sa prezentuje so zreteľom na funkciu a zameranie skladieb, hudobných štýlov, ako aj druhov a foriem hudobného umenia. Tému  interpretujeme so zreteľom na formovanie klavírneho umenia a hudobného myslenia v kontexte pôsobenia kultúrno-spoločenských dejov v mnohonárodnost­nom štátnom útvare Habsburskej monarchie (po roku 1804 Rakúske cisárstvo) a Uhor­skom kráľovstve.

Miloslav Starosta, popredný slovenský klavír­ny pedagóg a publicista, prináša slovenskej hudobnej verejnosti ďalší knižný titul za­hraničnej proveniencie. V tejto súvislosti je potrebné oceniť mimoriadnu prekladateľskú aktivitu autora, ktorá je v prostredí umelec­kého vzdelávania na Slovensku ojedinelá (okrem autorských publikácií je to doposiaľ 9 prekladov prác zásadného významu z oblasti klavírnej interpretácie, tvorby a metodiky klavírnej hry).

Odborný preklad knihy Josefa A. Lhévin­na Základné princípy klavírnej hry (Basic Principles in Pianoforte Playing, Philadelphia 1924, 1972) bol realizovaný na základe ruského vydania (Moskva, 1978). Uvedené vydanie je rozšírené o stručné zhodnotenie publikácie od významného ruského klaviris­tu, pedagóga a hudobného kritika Grigorija M. Kogana. Jeho komentáre k niektorým okruhom klavírnej interpretácie, uvedené v poznámkach, prinášajú zaujímavé (nieke­dy i konfrontačné) názory. Obsah slovenské­ho prekladu knihy dopĺňajú tiež poznámky prekladateľa a ním sprostredkované základ­né biografické údaje o manželoch Josefovi a Rosine Lhévinnových, týkajúce sa ich osobného, ale najmä profesionálneho ži­vota. Odkazy na existujúce nahrávky oboch osobností umožnia čitateľovi presvedčiť sa o účinnosti uplatňovania uvedených zásad klavírnej interpretácie v umeleckej praxi týchto výnimočných osobností.

[Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]