Predmetom príspevku je hudobná výchova ako súčasť obsahu výchovy a vzdelávania národného školstva prvej Československej republiky (1918 – 1939). Prostredníctvom analýzy dokumentov predpísaného formálneho kurikula (učebné plány, učebné osnovy) odhaľuje postavenie vyučovacieho predmetu hudobná výchova (spev) v komplexe vyučovacích predmetov československých ľudových a meštianskych škôl. Interpretuje poznatky o podstate a premenách obsahu, koncepcie a cieľov vyučovacieho predmetu hudobná výchova (spev) v prvých dvoch desaťročiach existencie samostatného Československa.

V hierarchii odborného hudobného vzdelávania na Slovensku predstavujú základné umelecké školy elementárny stupeň v profesionálnej vzdelávacej línii (základné umelecké školy – konzervatóriá – umelecké akadémie). Ich história siaha do prvých dvoch dekád dvadsiateho storočia. Z mestských, súkromných, spolkových a cirkevných hudobných škôl sa postupne vybudovali štátne hudobné školy, základné hudobné školy, ľudové školy umenia a terajšie základné umelecké školy. Na príklade základných umeleckých škôl v Žilinskom samosprávnom kraji sledujeme minulosť a súčasnosť týchto inštitúcií. Predmetná téma je veľmi aktuálna, pretože v nami vybranom geografickom priestore ešte nebola reflektovaná a písomne spracovaná.

Opera ako špecifický hudobný druh na rozhraní hudby, divadla, literatúry a výtvarného umenia má v slovenskej hudobnej kultúre svoju tradíciu, počas ktorej v domácich podmienkach vzniklo množstvo hodnotných, ale i menej hodnotných diel. Kritickou reflexiou je možné vyselektovať tie opery, ktoré mladého poslucháča oslovia nielen hudobno-dramatickým prepracovaním, ale aj hlbokou morálnou myšlienkou, posolstvom. Tematiku etických momentov slovenských opier je potrebné rozpracovať a zasadiť do kontextov pedagogického procesu na základných umeleckých školách i konzervatóriách, kde sa ponúka najvhodnejší priestor na ich uplatnenie. Predkladaný príspevok ponúka jednu z možností, ako by sa k selekcii mohlo pristupovať.

Zmysel a úloha vzdelávania budúcich učiteľov hudobnej výchovy v oblasti nástrojovej interpretácie spočíva v rozvoji hudobnosti vo všeobecnom a úzko nástrojovom ponímaní, osvojovaní si technických zručností a rozvíjaní kognitívnych schopností, v ktorých zaujíma kľúčovú úlohu hudobné myslenie, najmä jeho operatívna časť. Prostredníctvom priameho, živého kontaktu s hudbou sa učí študent chápať logiku hudobnej reči, štruktúru hudobných skladieb, kompozičné princípy a funkčnosť hudobno-výrazových prostriedkov. Ich znalosť spätne ovplyvňuje kvalitu hudobnej interpretácie, prehlbuje a koriguje jeho poznanie. Tým, že sa ťažisko vzdelávacieho procesu prenáša na konanie a aktivitu jedinca, nastáva výrazný rozvoj takých osobnostných vlastností, akými sú schopnosť voľby, výberu, rozhodovania a hodnotenia. Skúsenosti a poznatky získané v nástrojovej interpretácii zároveň rozvíjajú pripravenosť adeptov učiteľstva hudobnej výchovy didaktizovať hudobný materiál.

Zmysel hudobnej edukácie na základnej umeleckej škole spočíva nielen v rozvíjaní hudobných schopností žiaka, završujúcich sa v hudobnom výkone, ale aj vo výchove kultivovaného a dobrého človeka. Takto ponímaná edukácia je formovaná v množine troch dimenzií: filozofia človeka – filozofia hudby – filozofia hudobnej edukácie. Hudba ako cieľ i prostriedok edukácie predpokladá humanistický prístup k žiakovi, vystavaný na báze humanistickej psychológie a pedagogiky v kontexte nadčasového univerzálneho humanizmu. Humanistický prístup prikladá mimoriadny význam imponderabilným silám medzi učiteľom a žiakom, podčiarkuje nutnosť transformácie vzťahu učiteľ – žiak, rešpektovanie dôstojnosti a vnútornej motivácie žiaka a postuluje potrebu hudobnej literatúry pre deti vytvorenej v syntéze s ostatnými umeniami, oslovujúcimi svojou krásou citový svet dieťaťa.

Štúdia je zameraná na význam a možnosti hudobných činností v primárnej edukácii ako prostriedku, ktorý deťom prináša radosť a hudobné zážitky, čo pozitívne ovplyvňuje sociálnu klímu triedy v oblasti vzťahov, sebahodnotenia a sebaúcty žiakov. Prvé dve kapitoly uvádzajú čitateľa do problematiky hudobného vývoja dieťaťa v mladšom školskom veku, sociálnej klímy a jej činiteľov. Kľúčovou je tretia kapitola, v ktorej sa autorky zameriavajú na rozvoj hudobných a osobnostných charakteristík dieťaťa mladšieho školského veku, úroveň hudobných schopností a ich kvantifikáciu v závislosti od podnetnosti prostredia. V tomto zmysle sú načrtnuté obsahové ciele hudobnej edukácie na prvom stupni základnej školy a kritériá pre jednotlivé hudobné činnosti v primárnej edukácii. Kapitolu obohacujú výsledky výskumu o možnostiach hudby ako prostriedku na formovanie klímy v základnej škole a v rodine. V závere štúdie autorky uvádzajú tri praktické námety do edukačného procesu na prvom stupni základnej školy, ktoré prispievajú k pozitívnej sociálnej klíme v triede svojím zameraním na spoluprácu, kreativitu, stimuláciu alebo relaxáciu žiakov.